Prečo by Slovensko mohlo byť miestom mierových rokovaní?

Slovensko je malý štát, ale jeho ambície sú veľké. Hoci mnohí skeptici tvrdia, že krajina našej veľkosti nemá šancu zohrať dôležitú rolu v tak komplexnej otázke, akou je sprostredkovanie mierových rokovaní, história nám ukazuje, že práve malé národy majú často jedinečné predpoklady na to, aby zohrali významnú úlohu vo svetových konfliktoch. Prečo by Slovensko nemohlo byť tým miestom, kde sa položí základ mieru? Pozrime sa na fakty, ktoré by mohli zmeniť váš pohľad.

Nie je pravda, že len veľké mocnosti dokážu byť sprostredkovateľmi mieru. Práve naopak, malé štáty majú často neutrálnu pozíciu, ktorá ich predurčuje na to, aby sa stali vhodným miestom na riešenie konfliktov. Príklad? Fínsko počas studenej vojny. Napriek svojej veľkosti sa Helsinki stali dôležitou platformou na rokovania medzi Západom a Sovietskym zväzom. Fínsko síce nepatrilo medzi mocnosti, ale vďaka svojej geopolitickej polohe a neutralite zohralo kľúčovú rolu.

Podobne, Švajčiarsko svojou tradíciou neutrality a otvorenosti opakovane ponúklo svoje územie na mierové rozhovory. Aj malý štát môže byť tým, kto poskytne stôl, štyri stoličky a priestor na dialóg. Stačí odvaha ponúknuť riešenie a vytrvať.

Slovensko je v unikátnej pozícii. Sme členom EÚ, NATO, ale zároveň máme historické a kultúrne väzby na východnú Európu. Sme síce malý národ, ale naša schopnosť ponúknuť platformu pre mierové rozhovory je reálna. Máme skúsenosti s organizáciou medzinárodných udalostí a rozumieme dôležitosti neutrality a dialógu. Navyše, v súčasnej situácii by takýto krok mohol posilniť našu pozíciu na geopolitickej mape.

Nie je našou ambíciou diktovať riešenie konfliktu na Ukrajine, ale vytvoriť priestor, kde by sa mohlo rokovať. Ponúkame stôl – nie riešenie. Rokovania sa nezačnú tam, kde jedna strana tlačí druhú do kapitulácie, ale tam, kde sa hľadá spoločná cesta.

Skeptici tvrdia, že Rusko nikdy nepristúpi na mierové rokovania, pretože by to znamenalo jeho oslabenie. Tento pohľad však ignoruje dôležitý fakt: vojna nie je výhodná pre nikoho. Každý konflikt má svoje limity, po ktorých sa otvára priestor na dialóg. Je naivné myslieť si, že tlak zo Západu prinúti Rusko ku kapitulácii. Ak by k tomu došlo, znamenalo by to rozklad ich vnútorného systému a chaos. Takýto scenár by nebol výhrou ani pre jednu stranu.

Mierové rokovania nie sú o slabosti – sú o hľadaní riešenia, ktoré je prijateľné pre všetky zúčastnené strany. Sankcie môžu vytvárať tlak, ale nemôžu byť jediným nástrojom na ukončenie konfliktu. Riešenie prichádza vtedy, keď je vôľa rokovať. A táto vôľa môže vzniknúť len v neutrálnom prostredí.

Slovensko už ukázalo, že má odvahu mať veľké ambície. Naša krajina sa uchádzala o organizáciu olympiády, zvládla Majstrovstvá sveta v hokeji a hostila viaceré významné summity. Prečo by sme nemohli byť miestom, kde sa začne dialóg o ukončení vojny? Ak niekto tvrdí, že na to nemáme, podceňuje našu schopnosť ponúknuť viac než len priestor – ponúknuť nádej.

Čo ak by sa práve v Bratislave začal proces, ktorý povedie k ukončeniu jedného z najkrvavejších konfliktov 21. storočia? Nepotrebujeme byť veľkí, aby sme mali veľký vplyv. Stačí, ak budeme mať odvahu ponúknuť riešenie tam, kde iní vidia len problémy.

Nie je realistické očakávať, že vojna na Ukrajine skončí okamžitou kapituláciou jednej strany. Konflikty sa riešia za stolom, nie na bojisku. Slovensko má jedinečnú šancu ukázať svetu, že aj malý štát môže mať veľký hlas v otázkach mieru.

Rokovania nemusia priniesť okamžitý výsledok, ale každý krok smerom k dialógu je krokom k ukončeniu vojny. Ak môžeme byť tým miestom, kde sa položí základ mieru, prečo to neskúsiť?

Naša krajina má pred sebou výzvu, ale aj príležitosť. Môžeme ukázať svetu, že aj malý národ môže mať odvahu ponúknuť veľké riešenia. Slovensko má právo snívať o mieri a má právo ponúknuť svoj stôl na rokovania. Nie je to otázka veľkosti štátu, ale veľkosti odvahy. Budeme tou krajinou, ktorá poskytne priestor pre mier? To záleží len na nás.