Odborný tím pre malých a stredných podnikateľov

Charakteristika malého a stredného podnikania (MSP) na Slovensku

            Malé a stredné podniky sú bezpochyby pilierom slovenského hospodárstva. V roku 2012 tvorili 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov, v podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa 55,1 % na tvorbe pridanej hodnoty. Kvalita, stabilita a predvídateľnosť legislatívneho rámca je určujúcim faktorom stavu podnikateľského prostredia.

            Od roku 2012 sa aj do podnikateľskej sféry MSP začala vnášať neistota, vyplývajúca z častého novelizovania dôležitých legislatívnych úprav relevantných pre podnikanie,  neexistujúci systém hodnotenia vplyvov legislatívy na MSP a neuplatňovanie vplyvov zvýhodňovania MSP v rámci regulačných a administratívnych povinností v porovnaní s veľkými podnikmi. uprednostňovanie veľkých podnikateľov, oligarchov, ktorí sú úzko prepojení s vládnucou stranou a spoľahlivo ju podporujú. Práve z tohto faktu vyplýva nedostatočná podpora začínajúcich a malých a stredných podnikateľov doteraz.

            Medzi kľúčové legislatívne predpisy s vplyvom na podnikanie v SR patria predovšetkým Živnostenský zákon, Zákonník práce, Obchodný zákonník, zákony o sociálnom a zdravotnom poistení, ako aj daňové zákony. Legislatívny rámec SR je dlhoročne hodnotený skôr negatívne, a to najmä pre časté zmeny a nedostatočnú analýzu z hľadiska dopadu noriem na podnikanie a nákladov, ktoré podnikateľom prinášajú. však posledná analýza so stúpajúcou tendenciou.

            Každý zo zákonov nejakým spôsobom vytvára prekážky alebo obmedzuje výkon podnikateľskej činnosti. Zákony sú navyše často formulované bez toho, aby brali do úvahy rôznu veľkosť podnikov. MSP sa tak dostávajú do znevýhodnenej situácie. Sú totiž vystavované rovnakým povinnostiam a prekážkam ako veľké podniky, ktoré však majú väčšiu kapacitu na ich riešenie. Reakciu na tento problém predstavuje v rámci legislatívneho procesu presadzovanie zásady „najprv myslieť v malom“. Jednou z najčastejších adresovaných problematík týkajúcich sa legislatívneho prostredia je znižovanie administratívnej záťaže a byrokratických povinností podnikateľov. Zlepšenie stavu v tejto oblasti bol v posledných rokoch cieľ prakticky každej vlády SR. Zo širšieho a dlhodobejšieho pohľadu je stav legislatívneho rámca v SR charakteristický neustálymi zmenami. Na tento stav upozorňujú mnohé prieskumy medzi podnikateľmi, ako aj rôzne organizácie zaoberajúce sa kvalitou podnikateľského prostredia. Neustále zmeny spôsobujú nestabilitu a neúmerný tlak na sledovanie a naštudovanie zmien v zákonoch zo strany MSP. Táto skutočnosť platí aj pre kľúčové legislatívne predpisy. Novelizácie sú zavádzané nielen priamo (novelizáciou príslušného zákona), ale často aj nepriamo, prostredníctvom novelizácie iných zákonov, čo spôsobuje komplikácie.

            Faktúra je účtovný doklad vystavený na základe ústneho alebo písomného dohovoru. Faktúru je povinný vystavovať podnikateľ podľa zákona č. 22/2004 o DPH, podľa zákona č. 431/2002 o účtovníctve musí podnikateľ vystaviť účtovný doklad.

Akú lehotu splatnosti faktúru mám použiť? Najčastejšie je používaná 14-dňová lehota. Ustanovenie § 340a ods. 1 zákon č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka nám však umožňuje maximálnu možnú splatnosť 60 dní, ktorá sa počíta odo dňa doručenia faktúry alebo odo dňa, keď dodávateľ dodal tovar/službu, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr.

Čas plnenia peňažného záväzku dlžníka

(1) Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

            Úprava splatnosti faktúr na 14 – 21 dní najmä v stavebníctve je našou prioritou. Veľké zákazky budeme  riešiť v zmysle zákona zálohovou faktúrou vo výške 30% z predpokladanej fakturovanej čiastky.  Podnikateľ v stavebníctve pravidelne investuje svoje peniaze vopred, či už na nákup stavebného materiálu, zapožičanie stavebných strojov, či zaplatenie mzdy a odvodov  pre svojich zamestnancov.  

            Podnikateľské prostredie na Slovensku podľa hodnotenia prieskumu názorov expertov  vo všeobecnosti zaostáva za priemerom Európy. Podpriemerné skóre dosahuje v hodnotení 15 z 24 podmienok na podnikanie. Z hľadiska krajín V4 stav podnikateľského prostredia na Slovensku možno považovať za porovnateľný. Pokles konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky je konštatovaný aj v rámci rebríčkov hodnotiacich kvalitu podnikateľského prostredia ( Hodnotenie Svetovej banky Doing Business 2013 a Hodnotenie konkurencieschopnosti SR z pohľadu Svetového ekonomického fóra). Slovenská republika si podľa výsledkov oboch rebríčkov hodnotiacich kvalitu podnikateľského prostredia a úroveň konkurencieschopnosti svoju pozíciu v priebehu predchádzajúcich piatich rokov ( 2007 – 2012)  zhoršila, pričom výraznejší prepad zaznamenala v rámci hodnotenia konkurencie schopnosti ekonomiky. Podľa dosiahnutých výsledkov je možné konštatovať, že ostatné hodnotené krajiny výraznejšie pracujú na zlepšovaní situácie v uvedených oblastiach, pričom Slovenská republika naopak z dlhodobého hľadiska stagnuje, čo sa odráža na neustále zhoršujúcej sa pozícii. Od roku 2012 sa počet malých a stredných podnikateľov začal znižovať a tento nežiadúci stav samozrejme už nebol zachytený v žiadnej analýze.

Malým a stredným podnikateľom hrozia rôzne nástrahy:

• Zlá veková štruktúra a hroziaci prepad počtu aktívnych podnikateľov;
• Pokračujúci proces zániku podnikov;
• Pretrvávanie prieťahov spojených s likvidáciou podniku a vysporiadaním záväzkov;
• Nezavedenie systému hodnotenia dopadov legislatívy na MSP ( test MSP);
• Chýbajúca finančná podpora pre začínajúce inovatívne podniky;
• Dlhodobá podfinancovanosť MSP, ktorá sa prejavuje v nízkom potenciáli pre expanziu (rozšírenie činnosti o ďalšie služby), akvizície (prevzatie jednej spoločnosti druhou ) a nízkej ziskovosti;
• Útlm podnikateľských aktivít v dôsledku problémov spoločnej európskej meny a neistoty vyplývajúcej z vývoja globálnej a európskej krízy;
• Znižovanie konkurencieschopnosti MSP;
• Príliš veľká koncentrácia zahraničného obchodu na Jednotný trh Európskej Únie, nevyužívanie príležitostí na trhoch tretích krajín.

Malé a stredné podniky sú hlavnými tvorcami pracovných miest tak na Slovensku, ako aj v Európskej únii. Systémové zlepšovanie podmienok na podnikanie malých a stredných podnikov je preto kľúčové pri vytváraní nových pracovných miest a znižovaní miery nezamestnanosti.